Šéf diplomacie Spojených štátov vyhlásil, že Irán by mohol byť najbohatšou krajinou Blízkeho východu, keby namiesto financovania zbraní investoval miliardy dolárov do svojich vlastných ľudí, keby neuprednostňoval vojenské operácie pred blahobytom občanov a keby namiesto toho zlepšil zdravotníctvo...

Keby v týchto bezočivých slovách nebolo toľko krutého cynizmu, povedal by som, že Marco Rubio má zmysel pre čierny humor. Povedzme si teda základné fakty. Vyčítať Teheránu príliš veľa peňazí do obrany má tú drzosť predstaviteľ režimu, ktorý je najzmilitarizovanejšou krajinou v dejinách, ktorý investuje do zbrojenia takmer jeden bilión dolárov, pričom na budúci rok žiada od Kongresu USA 1,5 bilióna dolárov, kým iránsky vojenský rozpočet činí necelých 15 miliárd dolárov. Povedzme to teda ešte inak, aby to pochopil aj priemerný americký volič: Spojené štáty investujú do armády 60-krát viac finančných prostriedkov ako Irán a na budúci rok plánujú minúť 100-krát viac. A napokon, prečo Spojené štáty nepresviedčajú krajiny NATO, aby dávali viac do sociálnych rezortov a namiesto toho ich nútia, aby investovali likvidačných 5 percent HDP do zbrojenia?

Konkrétny príklad: mladá lekárka z Iránu Yasaman Arzideh, ktorá pracuje v nemocnici v Dunajskej Strede, pred rokom opísala a porovnala svoje skúsenosti pre denník Postoj. Prijímačky na medicínu na Slovensku označila za skôr humorné ako seriózne. Podľa nej sa dá u nás až príliš ľahko dostať na medicínu a nevie, či to takto niekde na svete vôbec funguje. Kritizovala, že mladí lekári v Iráne vedia po škole oveľa viac ako tu. Aj nemocnice v Iráne sú lepšie, modernejšie a čistejšie ako na Slovensku... 

To, v čom sú slová Marca Rubia najbezočivejšie, je skutočnosť, že Irán trpí práve v dôsledku amerických sankcií kritickým nedostatkom liekov a zdravotníckeho materiálu. Keď dokázal tieto ťažkosti prekonať tým, že spustil domácu výrobu liekov a pred vojnou vedel samostatne vyprodukovať väčšinu potrebných liečiv a moderných špecializovaných prístrojov, Spojené štáty zákerne zbombardovali všetky farmaceutické továrne v Iráne. Vyčítať teda Teheránu, že sa nesnaží viac, je neslýchaná podlosť hodná nacistických pohlavárov, nie demokratických lídrov. Peržania však zostávajú hrdým národom a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí preukázal mimoriadnu dávku sebaovládania, keď v reakcii na slová Marca Rubia iba sucho konštatoval, že to, ako dopadnú štáty pod demokratickým diktátom USA, vidno najlepšie v Afganistane, Iraku a Sýrii, pričom Irán takýmto vývojom prejsť nechce.

Jedinou cestou k prosperite Iránu je ukončenie nezákonnej vojenskej agresie a nezmyselných ekonomických sankcií. Tým skôr, keď USA v týchto dňoch uzatvárajú so Saudskou Arábiou presne ten typ jadrovej dohody, ktorý chcú zabrániť Iránu a ktorý umožní absolutistickej monarchii v Rijáde vyrobiť vlastnú atómovú zbraň. Saudský režim sa týmito ambíciami už ani netají. A existuje jediný dôvod, prečo Izrael mlčí: tajná dohoda alebo kalkul, že tieto jadrové zbrane použije Saudská Arábia proti konkurenčnému iránskemu režimu. Nemusím zdôrazňovať, že sú to pri dnešnej rastúcej destabilizácii sveta šialené a zničujúce plány. Nie je to Putin, ani Chameneí, ale Donald Trump, kto je najnebezpečnejším mužom súčasnej planéty.